KONIEC SVETA S JONAS BROTHERS (časť 9.)

26. července 2010 v 13:58 | Patulik |  KONIEC SVETA S JONAS BROTHERS
"Hmm..ale práve som si spomenul na čudnú vec." Povedal Nick. Obe sme vedeli, kam tým mieri. ←PREVIOUS "V kúpeľni som mal divný pocit..Akoby ma niekto pozoroval. Ale pritom..tam nikto nebol!" Paťka: "Ale Nick, to sa ti určite len zdalo. Veď aký perverzák by ťa mohol pozorovať v kúpeľni??!" pozreli sme sa na seba.. OKREM nás, pomysleli sme si. Nick. "Asi máte pravdu..Ale viete, že ako prvé ste mi hneď napadli vy dve???" Sima: "My???? Prečóóóóóó?? Nijééé....vôbéééééc....pche!" ale tak, aspoň na nás myslí! Nick: "No..nevyznelo to príliš presvedčivo....." Paťka: "Ale čo si to o nás myslíš, veď my nie sme také..." Nick: "No však to by aj bolo! Takého človeka by som do smrti nenávidel." Nahlas sme pregľgli. Veľmi sme sa zlakli. Pozerali sme sa na seba, ale boli sme ticho. Opäť. Nick: "Ale u vás by som urobil výnimku!" Možno čakal, že sa priznáme. Ale to teda Nie!..Zavládlo trápne ticho. Joe: "No tak..my vás už opustíme." Sima: "Nie, ale..my..my už pozajtra odchádzame...Nemohli by ste dovtedy ostať s nami?? Joe: "No jasne, a zasa nám vleziete do postele!" Paťka: "Tak poďme aspoň niekam von...My za 2 mesiace umrieme, chápete?????" Joe: "Veď aj my! A preto by sme chceli ísť za rodinou, to zasa pochopte vy. A okrem toho, vy máte svoje zázračné truhly......" "No ale ak chcete, môžme sa ešte raz stretnúť." Povedal Nick. Milujeme toho chlapca. "Vymyslite niečo." To boli ich posledné slová. Skoro sme sa rozplakali, keď odišli...Ale veď ich ešte uvidíme. Ešte raz. Sima: "To je také hrozné, že musíme odísť!" Paťka: "Prečo nás tu nechali? Prečo nás opustili??" Sima: "Už ich uvidíme len jeden krát!" Simpat: "Aleboooo..pozvime ich do truhly!!!" vykríkli sme naraz. O NIEKOĽKO HODÍN Mali sme v pláne vojsť do ich izby. Zasa. Ale v tom prípade by sme to už určite nedokázali zatajiť. A to by nás Nick už nikdy nechcel vidieť. A to riskovať nemôžeme. Išli sme sa teda osprchovať, najesť sa a ľahli sme si do postele. zrazu sa medzi nami niekto zjavil. Máme totiž manželskú posteľ. Doteraz sme v nej spali len my dve. No teraz sme tam niekoho cítili. Ale nevideli sme mu do tváre. Tak sme ho začali ohmatávať. Mal naozaj dobré telo. Postupne sme sa dostali od jeho kučier až po..po zadok. Vtedy sme si to uvedomili. Veď my ho poznáme!! Zrazu sa otočil. Potom sme v úžase, celé šťastné vykríkli: "Nickyyyy!" →NEXT
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Romča Romča | Web | 26. července 2010 v 15:47 | Reagovat

úžasné..úžasnéé..rýchlo pokračko!!!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama